História
Dejiny obce
Medzivojnové roky
Prvá svetová vojna bola tažkým obdobím pre celú dedinu. S radostou prijali občania správu o páde
rakúsko-uhorskej monarchie a konci maďarskej nadvlády. Obec s nadšením oslávila v roku 1918 vznik
novej samostatnej Československej republiky. V dokumentoch Levoče sa spomína, že aj občania Spišského
Štvrtka sa jednoznačne vyslovili za Československú republiku, čo bolo tlmočené na vellcom ľudovom
zhromaždení v Liptovskom Mikuláši 8. decembra 1918. Konečne bolo možno verejne hovorit po slovensky,
či spišsky, bez obáv a bez možných telesných trestov. Z vojny sa postupne vracali hladom, nemocami a
zraneniami postihnutí mládenci a otcovia a chytali sa každej roboty. A tej doma bolo neúrekom.
Politické a spoločenské pomery sa postupne upokojovali. V škole sa začalo vyučovať už len po slovensky.
Svoju činnosi obnovil i ďavno už existujúci notársky úrad, po ňom četnícka stanica a neskoršie i poštový
úrad. Veľmi dôležitou a najmä upokojujúcou osobnosľou vtedy i v nasledujúcich rokoch sa stal v obci gvardián
minoritov a farár v jednej osobe, ThDr. Ján Alexander Chrappa. Do obce prišiel v roku 1920 a pre svoje
ľudské vlastnosti a organizačné schopnosti si hneď získal sympatie občanov. Tí mu prejavili svoju dôveru i tým,
že ho zvolili do obecného zastupiteľstva a do školskej rady, kde viac rokov úspešne vykonával tieto funkcie a
ovplyvňoval rozhodnutia obecného úradu i konanie mnohých občanov. Obec po vojne žila aj takými udalostami, že
majiteľ blízkeho lesa, polí a Panského dvora, gróf Vidor Csáky, musel podľa vtedy vydaných zákonov tieto
nehnuteľnosti predat za úradnú cenu a tu sa naskytla občanom príležitost toto všetko odkúpič, čo mnohí aj
využili. Panský dvor, bolo vellcé hospoďarstvo obohnané múrom, postavené južne v susedstve kláštora minoritov.
V prednej časti bola rozľahlá, väčšinou prízemná stavba tvaru obráteného písmena U. Uprostred poschodového
priečelia bola vysoká a široká brána. V tejto časti bol ubytovaný správca a niektoré izby slúžili grófovi.
V dvore po oboch stranäch bývalo niekollco rodín, ktoré na jeho majetkoch pracovali. V rozšírenej časti
hospoďarskeho dvora boli maštale, kôlne, hnojiská a stodoly. Súčastou hospoďarstva bol i liehovar s vysokým
komínom. O vzniku Panského dvora nič nevieme, no je známe, že posledným jeho majiteľom bol gróf Vidor Csáky
zo Spišského Hrhova. Na svoju dobu bol pokrokovým hospoďarom a darilo sa mu. Jeho pokrokovosi sa dala vidiet
nielen na jeho majetku v Spišskom Hrhove, ale i tu v Spišskom Štvrtku. Už koncom minulého storočia si dal
vybudovat vodovod zo žriedla vo Velkom lesíku do liehovaru a maštalí v dlžke asi 1,2 km. Polovica potrubia
bola kameninová a zbytok liatinová. Voda neustále pritekala a jej prebytok vtekal do vybet6novanej veikej
nádrže tzv. "četerni", postavenej na dvore. Nevyužitá voda odtekala prepadom a potrubím popod múr, štátnu
cestu a Gruberovec do struhy za stodoly a jarčekom cez vtedajšie lúky.
Po vojne bol Panský dvor predaný záujemcom za 60 tisíc korún. No o kúpu vodovodu za 4 tisíc korún jeho noví
majitelia, ani obec, neprejavili záujem. Sklamaný gróf dal od zlosti na vlastné náklady vykopat liatinové rúry
od Panského dvora až po vyše križovatky. Zbytok vodovodu sa nemohol používat, lebo v jeho hornej časti bol do
potrubia vrazený klin, žriedla zasypané a povrch upravený. Likviďaciu Panského dvora urýchlil požiar v roku
1931, kedy zhoreli stodoly a v roku 1935 zhorel dom a časč ostatných stavísk. Hovorilo sa, že požiare boli
založené úmyselne, ale tieto reči sa nikdy nepotvrdili. Trosky spáleniska boli odpratané a na celom priestore
bolo postavených viac domov s dvorami. V obci už vyše 60 rokov Panského dvora niet, ale jeho názov pretrváva,
i hoci mladšie generácie o jeho pôvode už skoro rúč nevedia. Po vojne nemohol každý kupovat kusy poľa, či lesa.
Mnohým sa nedarilo a mnohí nemali ani prácu. Východiskom pre mnohých bola cudzina, najmä Amerika. A tí, čo
zostali doma, venovali sa poľnohospoďarstvu, v ojedinelých prípadoch tkaniu plátna na predaj a povozníctvu.
Povozníctvu sa upísali iba niektoré rodiny. Gazdovia vozili zo škrobární denaturovaný lieh do levočskej
rafinérie, múku z mlynov a iný tovar zo Spišskej Novej Vsi až do Starej I.ubovne a niektorí prevážali na
zvlášť upravených vozoch "gizy", čiže upravenú rudu z dnešných Rudnian a Gemera do Krompách. Tiež vozievali
tvrdý kameň z kameňolomov na opravu a výstavbu ciest alebo drevo z lesov na určené skládky pri železničných
staniciach. V roku 1926 bol v obci založený mládežnícky spolok Orol. Viac rokov ho viedli miestni učitelia a
zameral sa na šírenie osvety, boj proti alkoholizmu a na divadelnú činnost. Obec školu mala, ale keďže počet
školopovinných detí v obci narastal, bol obecný úrad donútený v roku 1931 pristavit dve triedy a kabinet k
dovtedajšej starej škole. V nasledujúcich rokoch Urbárska obec postavila aj budovu notárskeho úradu s bytom
pre notára. Nová budova bola otvorená na miestnej slávnosti v roku 1935. Dnes v tejto budove je Poštový úrad a
miestna pekáreň. V roku 1934 z iniciatívy minoritov a novicov kláštora bol v obci založený Zväz katolíckej
mládeže ako protiváha málo aktívnemu spolku Orol, ktorý samočinne zanikol. Osvetová činnost, ale hlavne
ochotnícke divadlo prešlo do nových rúk a tým sa zvýšila jeho činnosf. 'Za zmienku stoja rôzne zaujímavé údaje
zo Zoznamu miest na Slovensku z roku 1920 a Štatistického lexikónu obcí na Slovensku z roku 1928, ktoré som
zostavil do tabuiky. Pri názve Spišský Štvrtok sa v roku 1920 uvádza Dvor Šmíkanec a Pusta Mečedeľovce.
Najväčšou akciou v polovici tridsiatych rokov sa stala elektrifikácia obce. Len málokoho bolo treba presviedčat,
aké výhody každému prinesie. Ueľký zápal občanov pre jej uskutočnenie sa ukázal v ich aktívnej a bezplatnej
pomoci. Išlo o vykopanie jám, dovoz a zasadenie stlpov, postavenie transformačnej stanice a pomoc pri
elektroinštalácii vo vlastných domoch a staviskách. V roku 1937 sa rozsvietili svetlá v domácnostiach a na
dedine a petrolejové lampy a rôzne lampáše občania definitívne odložili. Odložené boli aj batériové
rádioprijímače. U "pánov" a neskoršie i u bohatších roľníkov, najmä "amerikánov', sa začali používat
rádioprijímače na elektrický prúd. V apríli 1937 bolo po vzore mnohých okolitých obcí založené Potravné
družstvo. Malo predajňu so zmiešaným tovarom, výčap liehovín a predajňu tabaku. Jeho úlohou bolo obstarávat
lacný tovar pre domácnost, náradie, osivá a umelé hnojivá pre roľníkov a poskytovat členom úvery. O rok
neskoršie družstvo bolo premenované na Budúcnost a od roku 1950 na Jednotu. Svoju prvú predajňu potravín malo
umiestnenú v prednej izbe Jozefa Oravca (od Gregorky). Po donútení Žida Jakuba Kleina odstahovať sa z urbárskych
priestorov do vlastného a prázdneho domu (terajšej materskej školy), predajňa a nový vedúci sa natrvalo
prestahovali do uvoľnených priestorov uprostred dediny. Klein vo svojom dome, zvanom židovňa, v ktorom predtým
bol notársky úrad s bytom, si zriadil svoj obchod a Žid Ferber z Draviec predajňu mäsa. Obdobie medzi dvoma
svetovými vojnami bolo pre väčšinu občanov obce veľmi tažké. Okrem hospoďarskej krízy a jej následkov spôsobili
ho aj štyri rozsiahlejšie požiare na rôznych miestach obce, ktoré starostami poznačili ľudí i úradv. Spáleniská
sa čo najrýchlejšie odstraňovali a na ich plochách sa budovali modernejšie domy a dvory. Druhá polovica
tridsiatych rokov v obci nebola pokojná. Vtedajšie medzinárodné udalosti, rozbitie Československej republiky v
roku 1938, mobilizácia mužov obce na obranu vlasti, prepadnutie Poľska nemeckými vojskami, odtrhnutie južných
území Slovenska a ich pripojenie k Maďarsku, to všetko sa občanov bytostne dotýkalo a nedovoľovalo pokojne žit.