medzivojnove roky

História

Dejiny obce

ÚVOD SLOVENSKÉ MYKÉNY-MYIA HÔRKA Z NAJSTARÍCH DEJÍN OBCE MEDZIVOJNOVÉ ROKY DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA POVOJNOVÉ DESAROČIA NÁZVY OBCE V JEJ HISTÓRII

Medzivojnové roky

Prvá svetová vojna bola takým obdobím pre celú dedinu. S radostou prijali občania správu o páde rakúsko-uhorskej monarchie a konci maďarskej nadvlády. Obec s nadením oslávila v roku 1918 vznik novej samostatnej Československej republiky. V dokumentoch Levoče sa spomína, e aj občania Spiského tvrtka sa jednoznačne vyslovili za Československú republiku, čo bolo tlmočené na vellcom žudovom zhromadení v Liptovskom Mikulái 8. decembra 1918. Konečne bolo mono verejne hovorit po slovensky, či spisky, bez obáv a bez moných telesných trestov. Z vojny sa postupne vracali hladom, nemocami a zraneniami postihnutí mládenci a otcovia a chytali sa kadej roboty. A tej doma bolo neúrekom. Politické a spoločenské pomery sa postupne upokojovali. V kole sa začalo vyučova u len po slovensky. Svoju činnosi obnovil i ďavno u existujúci notársky úrad, po ňom četnícka stanica a neskorie i potový úrad. Vežmi dôleitou a najmä upokojujúcou osobnosžou vtedy i v nasledujúcich rokoch sa stal v obci gvardián minoritov a farár v jednej osobe, ThDr. Ján Alexander Chrappa. Do obce priiel v roku 1920 a pre svoje žudské vlastnosti a organizačné schopnosti si hneď získal sympatie občanov. Tí mu prejavili svoju dôveru i tým, e ho zvolili do obecného zastupitežstva a do kolskej rady, kde viac rokov úspene vykonával tieto funkcie a ovplyvňoval rozhodnutia obecného úradu i konanie mnohých občanov. Obec po vojne ila aj takými udalostami, e majitež blízkeho lesa, polí a Panského dvora, gróf Vidor Csáky, musel podža vtedy vydaných zákonov tieto nehnutežnosti predat za úradnú cenu a tu sa naskytla občanom príleitost toto vetko odkúpič, čo mnohí aj vyuili. Panský dvor, bolo vellcé hospoďarstvo obohnané múrom, postavené june v susedstve klátora minoritov. V prednej časti bola rozžahlá, väčinou prízemná stavba tvaru obráteného písmena U. Uprostred poschodového priečelia bola vysoká a iroká brána. V tejto časti bol ubytovaný správca a niektoré izby slúili grófovi. V dvore po oboch stranäch bývalo niekollco rodín, ktoré na jeho majetkoch pracovali. V rozírenej časti hospoďarskeho dvora boli matale, kôlne, hnojiská a stodoly. Súčastou hospoďarstva bol i liehovar s vysokým komínom. O vzniku Panského dvora nič nevieme, no je známe, e posledným jeho majitežom bol gróf Vidor Csáky zo Spiského Hrhova. Na svoju dobu bol pokrokovým hospoďarom a darilo sa mu. Jeho pokrokovosi sa dala vidiet nielen na jeho majetku v Spiskom Hrhove, ale i tu v Spiskom tvrtku. U koncom minulého storočia si dal vybudovat vodovod zo riedla vo Velkom lesíku do liehovaru a matalí v dlke asi 1,2 km. Polovica potrubia bola kameninová a zbytok liatinová. Voda neustále pritekala a jej prebytok vtekal do vybet6novanej veikej nádre tzv. "četerni", postavenej na dvore. Nevyuitá voda odtekala prepadom a potrubím popod múr, tátnu cestu a Gruberovec do struhy za stodoly a jarčekom cez vtedajie lúky.

Po vojne bol Panský dvor predaný záujemcom za 60 tisíc korún. No o kúpu vodovodu za 4 tisíc korún jeho noví majitelia, ani obec, neprejavili záujem. Sklamaný gróf dal od zlosti na vlastné náklady vykopat liatinové rúry od Panského dvora a po vye kriovatky. Zbytok vodovodu sa nemohol pouívat, lebo v jeho hornej časti bol do potrubia vrazený klin, riedla zasypané a povrch upravený. Likviďaciu Panského dvora urýchlil poiar v roku 1931, kedy zhoreli stodoly a v roku 1935 zhorel dom a časč ostatných stavísk. Hovorilo sa, e poiare boli zaloené úmyselne, ale tieto reči sa nikdy nepotvrdili. Trosky spáleniska boli odpratané a na celom priestore bolo postavených viac domov s dvorami. V obci u vye 60 rokov Panského dvora niet, ale jeho názov pretrváva, i hoci mladie generácie o jeho pôvode u skoro rúč nevedia. Po vojne nemohol kadý kupovat kusy poža, či lesa. Mnohým sa nedarilo a mnohí nemali ani prácu. Východiskom pre mnohých bola cudzina, najmä Amerika. A tí, čo zostali doma, venovali sa požnohospoďarstvu, v ojedinelých prípadoch tkaniu plátna na predaj a povozníctvu. Povozníctvu sa upísali iba niektoré rodiny. Gazdovia vozili zo krobární denaturovaný lieh do levočskej rafinérie, múku z mlynov a iný tovar zo Spiskej Novej Vsi a do Starej I.ubovne a niektorí preváali na zvlá upravených vozoch "gizy", čie upravenú rudu z dnených Rudnian a Gemera do Krompách. Tie vozievali tvrdý kameň z kameňolomov na opravu a výstavbu ciest alebo drevo z lesov na určené skládky pri elezničných staniciach. V roku 1926 bol v obci zaloený mládenícky spolok Orol. Viac rokov ho viedli miestni učitelia a zameral sa na írenie osvety, boj proti alkoholizmu a na divadelnú činnost. Obec kolu mala, ale keďe počet kolopovinných detí v obci narastal, bol obecný úrad donútený v roku 1931 pristavit dve triedy a kabinet k dovtedajej starej kole. V nasledujúcich rokoch Urbárska obec postavila aj budovu notárskeho úradu s bytom pre notára. Nová budova bola otvorená na miestnej slávnosti v roku 1935. Dnes v tejto budove je Potový úrad a miestna pekáreň. V roku 1934 z iniciatívy minoritov a novicov klátora bol v obci zaloený Zväz katolíckej mládee ako protiváha málo aktívnemu spolku Orol, ktorý samočinne zanikol. Osvetová činnost, ale hlavne ochotnícke divadlo prelo do nových rúk a tým sa zvýila jeho činnosf. 'Za zmienku stoja rôzne zaujímavé údaje zo Zoznamu miest na Slovensku z roku 1920 a tatistického lexikónu obcí na Slovensku z roku 1928, ktoré som zostavil do tabuiky. Pri názve Spiský tvrtok sa v roku 1920 uvádza Dvor míkanec a Pusta Mečedežovce.

Najväčou akciou v polovici tridsiatych rokov sa stala elektrifikácia obce. Len málokoho bolo treba presviedčat, aké výhody kadému prinesie. Uežký zápal občanov pre jej uskutočnenie sa ukázal v ich aktívnej a bezplatnej pomoci. Ilo o vykopanie jám, dovoz a zasadenie stlpov, postavenie transformačnej stanice a pomoc pri elektrointalácii vo vlastných domoch a staviskách. V roku 1937 sa rozsvietili svetlá v domácnostiach a na dedine a petrolejové lampy a rôzne lampáe občania definitívne odloili. Odloené boli aj batériové rádioprijímače. U "pánov" a neskorie i u bohatích rožníkov, najmä "amerikánov', sa začali pouívat rádioprijímače na elektrický prúd. V apríli 1937 bolo po vzore mnohých okolitých obcí zaloené Potravné drustvo. Malo predajňu so zmieaným tovarom, výčap liehovín a predajňu tabaku. Jeho úlohou bolo obstarávat lacný tovar pre domácnost, náradie, osivá a umelé hnojivá pre rožníkov a poskytovat členom úvery. O rok neskorie drustvo bolo premenované na Budúcnost a od roku 1950 na Jednotu. Svoju prvú predajňu potravín malo umiestnenú v prednej izbe Jozefa Oravca (od Gregorky). Po donútení ida Jakuba Kleina odstahova sa z urbárskych priestorov do vlastného a prázdneho domu (terajej materskej koly), predajňa a nový vedúci sa natrvalo prestahovali do uvožnených priestorov uprostred dediny. Klein vo svojom dome, zvanom idovňa, v ktorom predtým bol notársky úrad s bytom, si zriadil svoj obchod a id Ferber z Draviec predajňu mäsa. Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo pre väčinu občanov obce vežmi také. Okrem hospoďarskej krízy a jej následkov spôsobili ho aj tyri rozsiahlejie poiare na rôznych miestach obce, ktoré starostami poznačili žudí i úradv. Spáleniská sa čo najrýchlejie odstraňovali a na ich plochách sa budovali modernejie domy a dvory. Druhá polovica tridsiatych rokov v obci nebola pokojná. Vtedajie medzinárodné udalosti, rozbitie Československej republiky v roku 1938, mobilizácia muov obce na obranu vlasti, prepadnutie Požska nemeckými vojskami, odtrhnutie juných území Slovenska a ich pripojenie k Maďarsku, to vetko sa občanov bytostne dotýkalo a nedovožovalo pokojne it.