História                                                                               

Dejiny obce | Mečedeľovce | Súčasnosť | Zaujímavosti | Okolie a pamiatky | Život v obci | Školstvo | Cirkevný život

      Okolie a pamiatky

KOSTOL SV. LADISLAVA   ZÁPOĽSKÉHO KAPLNKA   KLÁŠTOR MINORITOV

Kostol sv. Ladislava

Kostol patrí medzi najstaršie kostoly Spiša. Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu. Dodnes kolujúca povesť o čertovi, ktorý chcel kostol zničiť, len dokazuje, že kostol existoval už dávno.

Hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a pri ňom farnosť. Vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava. Kostol Tatári v roku 1241 zničili. Tí obyvatelia, ktorí to prežili, z vďačnosti postavili na pôvodnom mieste nový, murovaný kostol ešte v románskom slohu, s drevenou povalou. Po vyše 150 rokoch už bol kostol malý, preto v roku 1402 prestavbou a prístavbou vznikol nový kostol, gotický a pravdepodobne dvojloďový, čo naznačuje šírka dnešného kostola a pod chórom zachovaná konzola. Štvorcové presbytérium a sakristia boli vtedy preklenuté krížovou rebrovou klenbou.

Počas husitských bojov boli mnohé kostoly na Spiši vypálené a vtedy napr. v Smižanoch, Odoríne, Žehre, Lubici a inde sa pristúpilo k stavbe dvojloďových kostolov. V tom čase pravdepodobne zničený kostol v Spišskom Štvrtku sa už neobnovil ako dvojloďový, ale len jednoloďový s ponechaním gotického slohu. Niektoré historické pramene uvádzajú, že v Hrabušiciach a v Spišskom Štvrtku kostoly istý čas patrili husitom. Kostol sa do dnešnej podoby viac razy prestavoval. Drevená povala bola najprv nahradená tabuľovou a tú v 18. stor. nahradili terajšou valenou klenbou s lunetami. Pod celým sanktuáriom je krypta, do ktorej sa vchádzalo zvonku. Teraz je vchod do nej zamurovaný.

Zaujímavosťou kostola bolo, že ho dal Ján Jiskra okolo roku 1445 spolu s najbližším okolím náležíte opevniť. Farnosť sa v písomných dokladoch spomína už v roku 1244 ako Plebania, či Parochia a údajne podliehala priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Iné zdroje toto privilégium neuvádzajú.

V roku 1447 kostol poškodili Huňadyho vojská a po roku 1500 ho niekoľkokrát vyrabovali zbojníci z Muráňskeho hradu. Roku 1530 Hieronym Laský z neho zobral všetky vtedajšie zvony pre potreby Zápoľského vojsk. Roku 1605 kostol vyrabovali Bočkayovci a v roku 1680 kostol i kláštor vykradli kuruci.

Tiež treba dodať, že pristavením Zápoľského kaplnky vchod do kostola sa stal vchodom do kaplnky a do kostola bol vybudovaný nový terajší hlavný vchod i úzky vchod do presbytéria. V dobe reformácie, teda v 2. polovici 16. stor. pričinením veľkého množstva nemeckých Sasov v obci a na okolí, kostol pre seba získali evanjelici, zvaní luteráni a katolíci v tom čase až do roku 1672 pre svoje bohoslužby používali Zápoľského kaplnku.

Veľkým nešťastím bol požiar v roku 1869, kedy zhoreli strechy veže, kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola. Vtedajší prior kláštora a farár Alfonz Gmitter organizoval vyše dvadsať rokov po celom širokom okolí finančné zbierky na ich opravy. Až keď mal nazbieraných 15 tisíc zlatých, mohlo sa začať s opravami pod vedením levočského rodáka, architekta Steinhausa. Najprv boli opravené strechy kostola, kláštora a kaplnky a naposledy veža.

Veža kostola bola v priebehu dejín viac razy prestavovaná tak románskom ako i gotickom slohu. Podľa fotografie z 18. stor. bola nižšia a mala cibuľovitý tvar. Po požiari dostala dočasne tvar jednoduchého nízkeho štvorbokého ihlanu, čo dokazuje i fotografia z roku 1901. Pri oprave v hornej časti boli zasadené románske združené okná a bola nadmurovaná na terajšiu výšku. Po dokončení prác dostala dnešný tvar pseudogotického vysokého ihlanu so štyrmi štíhlymi vežičkami v rohoch múrov veže. Po obvode základne ihlanu bola vytvorená zakrytá chodba so zábradlím a tým možnosťou vyhliadky na všetky svetové strany. Povráva sa, že valcovité kamene na združené okná veže boli dovezené z neďalekej zaniknutej osady. Veža má vraj výšku 66 m a svojím tvarom a výškou sa značne podobá veži kostola v Prešove a čiastočne i v Bardejove. Vstupuje sa do nej zvonku, ale predtým bolo možné do nej vojsť i z točitého schodišťa, ktoré viedlo na chór kostola. Po oprave veže kostola už nebola obnovená vežička na streche kostola nad hlavným oltárom.

Niektoré dokumenty uvádzajú, že celkový náklad na opravy dosiahol 96 396 uhorských korún. Zo zbytku peňazí a ďalších darov bola na kostolnom dvore neúnavnému kňazovi a zanietenému človeku priorovi Gmitterovi postavená hrobka, ktorá existuje dodnes.

Kostol mal gotické zariadenie, ktoré sa z neznámych príčin pri renovácii a následnej barokizácii v rokoch 1693 a 1747 postrácalo. Nevie sa, kde sa podel hlavný, pôvodný gotický oltár sv. Ladislava. Existujú len záznamy, že krídlový gotický oltár sv. Kataríny z roku 1490 bol premiestnený v roku 1806 do Turian nad Váhom.

Terajší barokový hlavný oltár je z roku 1704. Má ambitovú architektúru s polychr6movanou drevorezbou so stĺpovou a pilastrovou architektúrou. V jeho strede je socha sv. Ladislava. Po stranách oltára na ambitových dverách sú štyria evanjelisti. Bočné barokové oltáre (sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho) z 18. stor. sú poznačené silným vplyvom rezbárskej dielne Olafa Engelholma z Levoče. Barokový oltár Ukrižovania bol veľmi dlho pod chórom, v súčasnosti je umiestnený v sakristii.

Po zemetraseniach na Spiši v rokoch 1654 a 1668 sa k veľkej oprave kostola v Spišskom Štvrtku pristúpilo až v roku 1693. Ďalšia oprava bola vykonaná až po požiari koncom minulého storočia. V posledných desaťročiach bol vnútrajšok kostola vymaľovaný v roku 1955 a 1969 v znamení istých moderných prvkov, čo pamiatkári sústavne kritizovali. Po prestavbe chóru v roku 1990 a po zreštaurovaní oltárov, ktoré vykonala Dr. Mária Marianiová, bol kostol vymaľovaný do dnešnej podoby. Oltáre a sochy boli zbavené rôznych náterov a dostali pôvodný vzhľad zodpovedajúci historickej dobe, kedy vznikli.

Na pôvodnom chóre bol barokový organ asi z 18. stor. Mal skrátený manuál a vstavané lomené oktávy, štyri registre a poháňaný bol vzduchom na ručne ťahané mechy. Ten začiatkom päťdesiatych rokov bol vyradený. Po prestavbe a rozšírení chóru bol inštalovaný novší organ. Koncom osemdesiatych rokov bol tento organ darovaný, či predaný do zrenovovaného kostola v Dlhých Strážach. Pre nový organ zakúpený zo zbierok veriacich boli potrebné ďalšie stavebné úpravy chóru. Zo zádveria kostola na chór bolo vybudované nové schodište a dovtedajšie kamenné schodište v múre medzi kostolom a vežou bolo využité na ukrytie motorov ženúcich vzduch do organu a na zníženie ich hlučnosti. Na kúpu organu prispeli i rodáci z Ameriky.

Socha anjela drží barokovú kazateľnicu z 18. stor., po obvode ktorej sú sochy evanjelistov. Schodište je zdobené akantovými ornamentami a baldachýn volutami s malými anjelmi.

Krstiteľnica je kamenná, ranogotická, pravdepodobne z 13. stor., teda z čias stavby kostola. Má tvar kalicha a medený vrchnák je asi z roku 1745.

Medzi cenné vnútorné vybavenie patrí relikviár z pozláteného striebra, v ktorom sú pozostatky sv. Kríža darované štvrtockému kostolu biskupom z Assisi v apríli 1750 a používali ich minoriti na svojich misiách. Z tepaného pozláteného striebra s emailovým dekórom je rokoková monštrancia z roku 1769 a kalich z roku 1773 z dielne levočského zlatníka J. Szilassyho. Za zmienku stoja barokový kríž, rôzne plastiky, sochy a obrazy. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje voľný drevený reliéf Pieta asi zo l6.storočia. Je to polopostava Márie s umučeným Kristom. Dnes reliéf je súčasťou liturgického zariadenia kostola.

Za hlavným oltárom kostola až do posledných jeho maľoviek boli viditeľné zvyšky fresiek pôvodného kostola a pastoforium. Pôvodné lavice v kostole z 18. stor. boli rokokové s rokajovou ornamentikou na bočniciach. V šesťdesiatych rokoch boli nahradené modernejšími a účelovejšími. Na troch miestach kostolného dvora sú i dnes viditeľné hroby pravdepodobne predstavených kláštora a významných občanov obce.

Od požiaru v minulom storočí bola fasáda kostola a veže opravovaná až v rokoch 1955 a 1995. V roku 1994 bola šindľová strecha veže vymenená za medenú. Súčasne bolo zabránené vlhnutiu múrov pomocou vetracích kanálov a odvedená bola povrchová voda. Prístup do kostola okolo farského úradu a na kostolnom dvore bol upravený do terajšej podoby.

Nový ľudový oltár a čítací pult boli umiestnené v roku 1968.

Osobitnou kapitolou každej dediny či mesta sú KOSTOLNÉ ZVONY Z dostupnej literatúry vieme, že Spišský Štvrtok mal zvon z roku 1696 s väčším priemerom ako má zvon v Dravciach /94 cm/. Zvon vyrobil Ján Michal Schneyder, ale sa nezachoval. Aj mnoho iných zvonov na okolí sa nezachovalo. Príčinou mohli byť požiare, ktoré ich zdeformovali, alebo padli za obeť delolejárskemu vojnovému priemyslu dožívajúcej rakúsko-uhorskej monarchie v 1. svetovej vojne. O osude najstaršieho štvrtockého zvona niet zmienky ani v archíve Biskupského úradu na Spišskej Kapitule.

O terajších zvonoch sú známe tieto údaje:
            "Umieráčik" je z roku 1870, má priemer 42 cm a vyrobil ho Ferencz Walser v Budapešti,
            "Štefan" je z roku 1878 s priemerom 69,5 cm a taktiež vyrobený.
            "Ladislav" pochádza z roku 1923, má priemer 95 cm a jeho výrobcom bol Richard Herold z Chomutova.

      Od roku 1994 je zavedené elektrické zvonenie.

Dňa 13. septembra 1997 pribudol zvon "Michal" v Dome nádeje. Má 65 cm výšku, 65 cm priemer a hmotnosť 180 kg. Uliaty bol Zvonárskou dílnou Josefa Dytrycha v Brodku u Přerova na Morave. Obci zvon darovali nebohý John E. Petrek a jeho manželka Veronika. V ten deň to bola veľká slávnosť celej dediny. Zvon vysvätil pomocný biskup Spišskej diecézy vdp. Andrej Imrich.