História
Mečedeľovce
Táto osada existovala v 13. storočí. Písomný doklad o nej pochádza z roku 1314. Založil ju zbohatlík Michelot a
volala sa Micheletfana. V roku 1397 sa osada volala Michelot. V maďarských dokladoch sa uvádza ako Meczedelfalu.
V roku 1828 tam bolo 11 domov a 79 obyvateľov. Mečedeľovce úradne k Spišskému Štvrtku boli pričlenené v 2.
polovici 19. storočia. Nadmorská výška osady je 540 m.
Kto bol majiteľom osady až do 19. stor., som sa nedopátral. Je však isté, že pred 150 rokmi osada i pozemky
okolo nej patrili už Csákyovcom.
Po 1. svetovej vojne Mečedeľovce s asi 100 ha ornej pôdy dostal od štátu vojnový legionár Ján Jančo a zbytok 160
ha kúpili roľníci zo Spišského Štvrtka, Draviec, Iliašoviec a Arnutoviec. Tak sa Jančo stal zbytkovým
veľkostatkárom. Zomrel v roku 1945 a jeho syna NKVD (sovietska tajná vojenská polícia) odviezla na Sibír,
odkiaľ sa už nevrátil.
V roku 1945 orná pôda bola rozdelená štvrtockým roľníkom a Mečedeľovčanom a v roku 1948 bol na nej vytvorený
štátny majetok. Po založení JRD v Spišskom Štvrtku sa mečedel'ovský štátny majetok stal súčasťou Štátneho
majetku v Spišskej Novej Vsi, ktorý ho spravuje dodnes.
Veľakrát v minulosti sa hovorilo o vybudovaní pevnej cesty medzi touto osadou a Spišským Štvrtkom priamo,
ale vždy ostalo len pri sľuboch. Pri sľuboch ostalo i vybudovanie továrne Tomášom Baťom v roku 1946 v tejto
osade. Pretože nebolo pevnej cesty, najtažšie to mali školopovinné deti. V každom čase i nečase, celý rok,
museli dochádzať do školy v Spišskorri Štvrtku peši. Boli však i roky, ked' deti do školy a z nej dovážali
motorovým vozidlom a v posledných rokoch bol zavedený autobusový spoj. V Mečedeľovciach bola stále dobre
prosperujúca pálenica a darilo sa i chovu dobytka. Podľa posledného sčítania v roku 1991 v Mečedeľovciach
bolo 23 bytov, 8 budov a 75 občanov. Po administratívnej stránke osada patrí do Spišského Štvrtka, ale po
hospodárskej ju aj naďlej riadi Štátny majetok v Spišskej Novej Vsi.