História
Dejiny obce
Povojnové desaťročia
Posledných 50 rokov je obdobím ešte žijúcich súčasníkov, z ktorých každý bol priamym účastníkom doby plnej
premien, prudkého rozmachu a napredovania. Išlo o premeny nielen politické, ale aj hospoďarske, kulúrne,
spoločenské, na poli športu a v myslení ľudí. Mnohé udalosti sú ešte tak blízke, že nepotrebujú podrobnejší
popis a mali by mať svoje miesto v obecnej kronike. Je na škodu veci, že Spišský Stvrtok obecnú kroniku nemá
a ani v posledných rokoch ju nikto nepíše. A tak významné udalosti obce zostávajú v spomienkach občanov
niekolko rokov a potom pomaly upadajú do zabudnutia. Čitateľovi sa môže zdat, že táto kapitola nezachytáva
všetky chronologicky usporiadané udalosti, premeny a akcie rôzneho druhu. Uvádzam v nej len tie, ktoré mali
pre obec význam a realizovali sa vďaka iniciatíve a dobrej spolupráci miestneho národného výboru, občanov a
vedenia Jednotného roľníckeho družstva. Ostatné dôležité udalosti sú zachytené v iných kapitolách. V povojnových
mesiacoch na čele revolučného národného výboru bol Jozef Dunčko. Kedže vojne ešte nebol koniec, bolo potrebné
zabezpečovať povozy (foršpany) pre armádu, určovat ľudí na opravu vojnou zničených mostov a ciest, zabezpečovat
ubytovanie vojska po domoch a starat sa o prípravu budúcej úrody. Pokojná práca mohla začat, keď sa 9. mája 1945
úplne skončila 2. svetová vojna. Dva dni pred ukončením vojny bola v obci založená dedinská organizácia
Komunisticej strany Slovenska. Na začiatku mala 10 členov a za jej prvého predsedu bol zvolený Štefan Slamený.
Jej členmi boli predovšetkým tí, ktorí boli prenasledovaní minulou vládou a Nemcami a ktorí verili, že
oslobodenie Československa prinesie im splnenie tých ideálov, za ktoré bojovali v SNP a konečne nastane lepší
život predovšetkým sociálne slabším. Posmelením týchto plánov bol pre nich Február 1948 a nastúpená cesta k
socializmu. Keď však mnohí komunisti videli v apríli 1950, ako sa socialistická vláda vysporiadala s rehoľníkmi
a rehoľnicami, ich kláštormi a majetkami, verejne z tejto strany vystúpili. V povojnových rokoch dlho v
politickom dianí obce prvé husle hrala demokratická strana, ktorá počtom hlasov vo voľbách v rokoch 1946 i 1948
zvífazila. V nasledujúcich rokoch jej pozícia i pozície iných politických strán upadali a vedúcu a rozhodovaciu
úlohu o všetkom a vo všetkom si prisvojila komunistická strana. Rok 1950 sa zapísal do dejín obce dvoma
udalosfami. V apríli boli násilne z kláštora odvezení minoriti a v decembri bol v prázdnom kláštore zriadený
krajský domov odpočinku. Kým začiatkom päťdesiatych rokov komunisti a po nich i maloroľníci začali bojovať za
založenie jednotného roľníckeho družstva v obci, funkcionári národného výboru sa zas zamýšľali, ako v rámci
svojpomocnej zveľadóvacej akcie "Z" pomôct obci odstránii každoročrie sa opakujúci nedostatok vody. Najväčším
iniciátorom a neskoršie i realizátorom tejto myšlienky bol vtedajší nový správca ústavu sociálnej starostlivosti
v obci Stefan Lenárd. Rozširovanie kapacity ústavu a denná starostlivost o jeho obyvateľov si vyžadovali veľa
vody a tej ústav nemal. Ale aj hospoďarsky dvor založeného družstva, školy, pohostinstvo, kultúrny dom a mnoho
občanov obce nemali vodu, najmä na jar a v dobe sucha. V roku 1954 sa našli zbytky po grófskom vodovode, výdatné
žriedla vody vo Veľkom lesíku a nakoniec aj finančné prostriedky na prívod vody a výstavbu vodojemu. Tak ústav
už v prvej etape výstavby obecného vodovodu získal postačujúce množstvo vody. Do roku 1963 bol vodovod ukončený
už v celej dedine. V nasledujúcich rokoch boli rozkópané ulice upravené, cesty vyasfaltované a na niektorých
uliciach vybudované i chodníky. V tom čase v strede obce majitelia odstránili svoje staré sypance a občania
svojpomocne vybudovali a upravili park s oplotením a s novou cestou popred domy na Rínku. Zmenil sa celkový
vzhľad obce. Tiež bola vybudovaná na potoku malá nádrž vody ako zásobáreň pre prípad požiaru. Mladých ľudí veľa
rokov mrzelo, že pre oddych a kultúru občanov nebolo v obci vhodných priestorov. Miestnost starého urbárskeho
hostinca bola veľmi malá a nevhodná. Okrem posedenia slúžila i divadlu, na poriadanie schôdzí, svadieb a
tanečných zábav. Preto bez váhania MNV rozhodol, že na západnej strane hostinca v strede obce je potrebné
postavit kultúrny dom. Tento zámer sa veľmi skoro zrealizoval a novopostavený kultúrny dom začal v roku 1962
slúžit všetkým. Po rokoch a skúsenostiach sa ukázalo, že i to je málo. Keď bola tanečná zábava alebo svadba,
nemohol byt premietaný film alebo prevádzaná iná akcia. Nevyhovujúca bola aj siet predajní v rozmáhajúcej sa
obci. Tieto nedostatky mala vyriešit novovybudovaná viacúčelová budova a z doterajšieho kultúrneho domu sa malo
prestavbou vytvorit poschodové nákupné stredisko. V roku 1967 sa pristúpilo k asanácii nevyužitého bývalého
farského hospoďarskeho dvora, kde bol postavený terajší viacúčelový kultúrny dom s kinom. Objekt bol slávnostne
otvorený v decembri 1975. Už o dva roky neskoršie sa začalo používat i nové nákupné stredisko prebudované z
niekdajšieho kultúrneho domu a vyhovujúcejšie pohostinstvo. Už predtým a to v roku 1958 si požiarnici postavili
pri MNV novú požiarnu zbrojnicu. V nasledujúcich rokoch v obci pribudli ambulancie obvodného i zubného lekára,
holičstvo a iné prevádzkárne pre poskytovanie rôznych služieb občanom. Aj obec a jej okolie sa zmenili. Na
severnej strane v roku 1970 bol vybudovaný motorest, nová benzínová čerpacia stanica a obchádzka cesty č. 18
mimo križovatky. Na východnej strane smerom na Dravce, Iliašovce a Mečedeľovce pribudli nové ulice i domy. Na
juhu okolo štátnej cesty do Spišskej Novej Vsi tiež pribudlo hodne domov, nová administratívna budova JRD a
sušiareň a naposledy i výrobňa asfaltu. Aj na bývalých obecných lúkach poniže cintorína pribudli nové ulice a
na nich podľa katalógov prekrásne rodinné domy. Staršie domy v dedine boli prestavané, zmodernizované a dvory
upravené. Bola postavená nová budova základnej školy s telocvičňou, nová budova farského úradu a nové priestory
získala i materská škola. O nové domy sa rozšírila i rómska osada. V roku 1988 sa začalo s výstavbou nového domu
nádeje na starom cintoríne. Po dvoch rokoch pre nedostatok finančných prostriedkov práce museli byt prerušené.
V posledných rokoch sa práce na jeho ukončení i úprave okolia tak urýchlili, že 2. novembra 1996 sa uskutočnila
za účasti spišského sídelného biskupa Mons. ThDr. Františka Tondru posviacka tohto diela a dom smútku bol daný
do užívania. Rozšírila sa vodovodná sieť aj do okrajových častí obce a splynofikovala sa celá obec. Občania v
uplynulých rokoch dosiahli vysokú životnú úroveň. Tá vyplynula z vysokej zamestnanosti a dobrých zárobkov. Obec
mala v roku 1991 2135 obyvateľov, z ktorých 547 pracovalo mimo obce a slúžilo im veľké množstvo autobusových
spojov. Ostatní pracovali na miestnom JRD a inde v obci. Velká bola i zamestnanost žien a Rómov. Stúpla
vzdelanost mladých 1'udí i sebavedomie občanov. To všetko, čo sa v obci pre občanov vybudovalo, bude svedčii o
dobe, ktorú obec v uplynulom polstoročí prežila. V nasledujúcich rokoch sa bude budovat diaľnica, ktorá povedie
severno u častou katastra obce. Podľa známych dokladov rast počtu domov a občanov ukazuje priložená tabuľka.
Tabuľka č. 2
ROK | DOMY | OBČANIA |
1565 | 61 | - |
1598 | 50 | - |
1605 | 30 | - |
1639 | 69 | - |
1787 | 62 | 493 |
1828 | 85 | 637 |
1869 | 99 | 798 |
1880 | - | 752 |
1890 | - | 708 |
1900 | - | 756 |
1910 | - | 755 |
1920 | 138 | 700 |
1924 | - | 656 |
1930 | - | 826 |
1940 | - | 996 |
1948 | - | 1036 |
1961 | - | 1415 |
1970 | - | 1582 |
1981 | 366 | 1886 |
1984 | 420 | 1947 |
1991 | 430 | 2135 |
1994 | - | 2224 |
O prudkom raste životnej úrovne a tým aj vybavenosti domácností svedčí tabuľka č.3.
Tabuľka č. 3
DRUH | 1981 | 1991 |
chladnička | 291 | 346 |
automatická práčka | 35 | 107 |
iná práčka | 307 | - |
televízor | 286 | - |
farebný televízor | 31 | 212 |
osobný automobil | 132 | 176 |
motocykel | 4 | - |
stredné kúrenie | 167 | 300 |
kúpeľňa | 264 | 393 |