História
Dejiny obce
Úvod
Spišský Štvrtok leží na križovatke dávnych i súčasných ciest, asi v polovici, medzi Popradom a Spišskou Novou
Vsou. Tu odbočuje hlavná európska cesta na Levoču a v opačnom smere pokračuje lokálna cesta na juh do Hrabušíc
a na Gemer. Obec leží vo výške 540 m nad morom na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej
časti Hornádskej kotliny. V jej blízkom susedstve je národný park Slovenský raj. Poloha obce spôsobila, že
jej okolie bolo osídlené už od praveku. Našli sa tu stopy po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej -
halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia Hôrka, ktoré bolo
opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj
centrá slovanského velkomoravského osídlenia. Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej
sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno. Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola
obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči
o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza
už z 15. storočia.
Zdá sa že počas tatárskeho vpádu roku 1241 bola čast obyvateľstva vyhubená, preto sa tu usadzujú nemeckí kolonisti.
Obec sa stáva členom Provincie spišských Sasov- neskôr Provincie 24 spišských miest a na základe ich privilégií
sa mení na stredoveké mestečko. Písomne sa prvýkrát spomína v roku 1263. Keď kráľ Žigmund v roku 1412 dal do
zálohy poľských kráľov 13 z 24 spišských miest, Spišský Štvrtok ostal v Uhorsku a postavil sa na čelo Provincie
11 spišských miest. Mestské slbody začal postupne strácať v roku 1465, ked sa stal súčasťou spišského hradného
panstva a dostal sa do poddanskej závislosti Zápoľských, potom Turzovcou a napokon Csákyovcov.
V mestečku bola škola už v 15. storočí. Odtiaľ má svoj predikát grófska rodina Henckelovcov: Henckel von Donnerstmark.
Tunajší kostol opevnil v roku 1444 Ján Jiskra z Brandýsa a tu si postavili Zápoľskí svoju pohrebnú kaplnku v
roku 1473 podľa plánov viedenského architekta Hansa Puchsbauma, ktorá sa považuje za najkrajšiu gotickú
architektúru na Slovensku. V roku 1772 tu založili Czákyovci dodnes jestvujúci kláštor minoritov, ktorý
zohral významnú úlohu pri rekatolizácii Spiša. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a v 19. storočí sa
mnohí vysťahovali do Ameriky. Najcennejšou pamiatkou obce je farský kostol, ktorého románske prvky siahajú až
do 13. storočia. Prebudovaný bol v rokoch 1693 a 1743. Jeho interiér je barokový. Najcennejšia je k nemu
pribudovaná už spomínaná pohrebná kaplnka Zápoľských, postavená podľa vzoru Saint Chapelle v Paríži. Jej
interiér je nebarokový, iba oltárny obraz je z polovice 15. storočia. Priťahuje záujem turistov tak isto,
ako Spišský Štvrtok slúži turistom ako jedno z východísk do Slovenského raja. V súčasnosti ma 2230 obyvateľov.