História                                                                               

Dejiny obce | Mečedeľovce | Súčasnosť | Zaujímavosti | Okolie a pamiatky | Život v obci | Školstvo | Cirkevný život

      Cirkevný život

FARSKÝ ÚRAD   CIRKEVNÝ ŽIVOT   ŠKOLSKÝ BRATIA   MINORITI V OBCI  CINTORÍNY

Školský bratia

Osobitnou skupinou občanov boli školskí bratia. Išlo o rehoľu, ktorá uskutočňovala nábor a výber 12-14 ročných chlapcov, poväčšine z chudobnejších a početnejších rodín a posielala ich bezplatne na štúdiá do Francúzska. Tam chlapci mali možnost študovat na rôznych školách a získat stredné, ba aj vysokoškolské vzdelanie. Mnohí budúci rehoľníci sa stali odborníkmi, či úradníkmi v cirkevných alebo rehoľných organizáciách, no väčšina z nich sa stala učiteľmi. Niektorí z nich boli vysvätení i za kňazov. Po ukončených štúdiách školskí bratia odchádzali do Egypta, Libanonu, Palestíny a do francúzskych kolónií a tam veľmi úspešne pôsobili, mnohí až do konca svojho života.

Aj z našej obce od začiatku tohto storočia odišiel doteraz nezistený počet mladých chlapcov do tejto rehole. Medzi nich patrili Ján Gaj, Ján Greš, Jozef Bašista, Jozef Javorský a Martin Petrek. Posledný z nich dlho vyučoval v Egypte. On i Javorský po 1. svetovej vojne prišli k rodičom na dlhšiu dovolenku a už tu ostali. Do zabudnutia nemal by upadnúť ani Štefan Oravec, ktorý po dvanásťročnej pedagogickej činnosti na školách Blízkeho východu prevzal v roku 1924 profesorské miesto na Rímskokatolíckom učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde pôsobil do roku 1946. Ďalší rehoľníci ostali natrvalo v cudzine. Boli to Ján Skokan, Michal Oravec ako rektor školy vo Francúzsku a neskoršie v Egypte, Michal Greš ako riaditeľ gymnázia v Palestíne, Štefan Gaj a Jozef Gaj, obaja profesori v Egypte. Ku školským bratom patrili i Kopaničák, Slanina a iste i ďalší.

Naposledy nábor ku školským bratom vykonával Letanovčan Belončík v roku 1934, ale odchod vybraných chlapcov do Francúzska sa už neuskutočnil pre nepriaznivú politickú situáciu v Európe i v samotnom Francúzsku.

Je na škodu veci, že v súčasnosti skoro nič nevieme o činnosti týchto našich roďakov ako školských bratov, ale ani o krajanoch v iných častiach sveta. Mnohí z nich nás dobre reprezentovali a preslávili v ďalekej cudzine ako dobrí kresťania, učitelia, odborníci a šíritelia nielen vedy, ale i slova božieho.